Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť

Rozhovor s talianskou sexuologičkou Ritou Ventriglia, ktorá spolu so svojím manželom robí kurzy pre záchranu manželstiev v kríze. Obaja sú lekári, ona sexuologička, on psychoterapeut, a obaja stáli takmer pred rozvodom. Taliani Rita a Rino Ventriglia však hlbokú krízu svojho manželstva prekonali a rozhodli sa pomáhať manželským párom v kríze. Už dlhé roky robia v Taliansku intenzívne kurzy uprostred spoločenstva rodín, kde sa počas jedného týždňa psychoterapeuticky a duchovne venujú párom, ktoré vyhľadali ich pomoc.  

Už roky sa spolu s manželom venujete manželským párom v kríze. Aký zmysel v tom vidíte?

V prvom rade hovorme o kríze páru, lebo pár je základom rodiny. Rodinu zakladá práve pakt, ku ktorému sa manželia zaväzujú na začiatku, a to je žiť svoju lásku navždy. V určitom období manželstva prichádza ku kríze, niekto si ju však uvedomí, niekto ani nie. Ale kríza je fyziologická vec, teda udeje sa každému páru.

Prečo?

Lebo vzťah páru je ako dieťa, ktoré rastie. Dieťa je na začiatku v jednote s matkou, potom sa v určitom období stáva autonómne. A takto funguje aj vzťah manželov. Najprv je zaľúbenie, časom je každý z páru viac autonómny a viac sa odpútava. Každý to však robí iným spôsobom, každý ma svoje potreby, až časom sa nájde vyváženosť. Lenže medzi prvou a druhou fázou je prechodné obdobie a to je tá kríza. To je rovnaké ako s tým dieťaťom, ktoré kým prejde z jednej fázy do druhej, padne, zraní si koleno. Takto to funguje aj v manželstve. A my s mojím manželom Rinom veríme, že je možné sprevádzať páry v kríze. Spolu s inými zrelými manželmi vedieme kurzy pre páry v kríze.

Prečo ste sa s manželom rozhodli zachraňovať manželstvá druhých?

(Ticho.) Pretože sami sme prešli veľkou krízou. Rino už išiel podať rozvodové papiere…

Čo ho zastavilo?

Obidvaja sme si najmä počas druhej krízy, ktorá bola veľmi silná a intenzívna, uvedomili, že sa musíme vrátiť k začiatkom, keď bola naša láska ešte veľká a chceli sme veriť, že máme ešte šancu. Ale my sme už žili dva kompletne oddelené paralelné životy. Nevedeli sme o tom druhom nič, čo robí počas týždňa, s kým sa stretáva. Ako prvá som si tento stav uvedomila ja.

Povedala som si: „Ale veď ja som ho kedysi milovala a teraz ho strácam.“ Teda prvý krok bolo uvedomiť si celú situáciu. A pochopiť, aké boli moje chyby, obmedzenia, ktoré ho odo mňa vzdialili. Začala som sa pozerať na Rina inými očami. Jednu noc som nevedela zaspať, a tak som vyšla do podkrovia a napísala som manželovi list, v ktorom som povedala – ďakujem ti. Poďakovala som mu za všetky možné veci, ktoré mi v živote dal.

Bola to inšpirácia, ktorú ste našli v sebe, alebo ste vyhľadali pomoc zvonka?

Najprv som začala sama. Ale narazila som na momenty, keď som si povedala, že to nezvládnem. Lebo som videla, že Rino napriek môjmu nasadeniu zmeniť sa mi bol naďalej vzdialený. V týchto chvíľach úplnej temnoty som našla silu vo viere, teda vo vzťahu k Ježišovi. Vykričala som mu svoje zúfalstvo. Veľmi mi pomáhal vzťah s osobami, ktoré žijú podľa evanjelia veľmi intenzívne. Nachádzala som silu v tom, že sa môžem podeliť so svojou skúsenosťou.

Niečo sa potom zmenilo?

Keď sa Rino vracal domov, vytvárala som chvíle napríklad po obede, keď som zatvorila dvere na kuchyni, aby nás deti nechali samých a mali sme priestor na rozhovor. Rozhovor znamenal, že ja som len počúvala jeho ticho. Po niekoľkých takýchto dňoch mi povedal: „Ja viem, že som ako medveď, ktorý konečne vychádza zo svojho brloha.“ A ja som zrazu chápala, prečo doteraz nevedel vyjsť von. Zakaždým som totiž stála vonku pred brholom so zbraňou namierenou proti nemu. Zakaždým som stála vonku pred brlohom so zbraňou namierenou proti nemu.

Ale zrazu cítil vo mne zmenu, že ho začínam prijímať. A potom veľmi pomaly už aj s pomocou zrelých rodín z nášho okolia sme šli ďalej. A až po roku a pol sme nanovo našli vzťah a aj cit medzi nami, obnovili sme ho. A čo je zaujímavé, bol oveľa silnejší ako predtým.

Prečo ste sa vôbec dostali do bodu takejto hlbokej krízy v manželstve?

Obidvaja sme lekári, teda mali sme veľmi náročnú prácu, v podstate sa to však začalo zlyhaniami v malých veciach. Prichádzala som unavená domov z práce v nastavení, že mám právo očakávať a žiadať. Začala som ho slovne obviňovať v malých veciach. Rino je však veľmi pokojný typ, a keď to videl, začal sa do seba čoraz viac uzatvárať. A ja čím viac som ho nevidela doma, blízko seba, tým väčšmi som ho obviňovala, a on sa mi tým úplne vzdialil.

Teda to, čo ste prežili a napokon spoločne prekonali, bolo impulzom, prečo ste začali pomáhať iným párom v kríze?

Keď sme nanovo našli vzťah medzi nami, pochopili sme, že je dokonca plnší ako na začiatku nášho manželstva. Mali sme preto túžbu pomôcť párom, ktoré prechádzajú krízou, akú sme zažili aj my. V tom čase sme úplnou náhodou spoznali rodiny, ktoré mali ten istý nápad, a tak sme dali hlavy dokopy a začali v Taliansku najprv malý kurz, ktorý trval týždeň. Išlo v podstate o prežitie pár dní s pármi, ktoré mali vážne problémy vo vzťahu.

Na začiatku sme ani nepremýšľali, ako to robiť, čo budeme hovoriť, len sme jednoducho s nimi trávili čas. Princípom bolo, že sme hovorili o svojom živote, čím sme si prešli, ale bez toho, aby sme dali pocit, že my sme už za vodou. Naopak, všetci sme boli na jednej lodi. Rokmi sa k nám pridávali ďalšie formačné páry a aj program nadobudol presnú formu. Dnes nás je sedem talianskych párov, ktoré sa venujeme týmto kurzom. Rozšírili sme tento kurz aj pre páry z iných krajín a vycestovali sme s ním napríklad už aj do Švajčiarska a teraz na Slovensko.

Môžete povedať príbeh niektorého páru, ktorému váš kurz zmenil život?

Je ich množstvo. Napríklad minulý rok prišiel na kurz pár, ktorý žil odlúčene deväť rokov. On mal pritom medzitým už druhý vzťah a pár mesiacov pred naším kurzom sa vrátil domov k manželke najmä preto, že nemal peniaze a nemal kam ísť. A manželka ho prijala, nachádzala totiž oporu vo viere. Lenže to bol slabý dôvod na dobrý život, preto bol potrebný kurz na to, aby sa obaja aj skutočne nanovo prijali. Podarilo sa, dnes tento pár chodí iným rozprávať svoju skúsenosť.

Iný pár, ktorý sme spoznali pred pár rokmi, prechádzal zlou krízou po narodení dieťaťa. Ona mala dokonca pomer s  iným mužom, takže keď prišli na náš kurz, boli na úplnom dne. Pomaly sme ich sprevádzali, ale už na kurze zažili obrovskú zmenu vo vzťahu. Po všetkých problémoch mali totiž až asexuálny vzťah. Ale keď prešli procesom kurzu, opäť sa zblížili. V rámci kurzu máme totiž aj tanečný večer, kde rôznymi hrami a hudbou, čo sú vlastne psychologické pomôcky, skúšame rozpustiť niektoré bloky.

Máte aj číselne zmerané, aká je úspešnosť takéhoto kurzu pre manželov v kríze?

Urobili sme si štatistiku. Aj keď nejde o veľké čísla, lebo my robíme tieto kurzy len pre malú skupinu párov, aby bol zachovaný princíp, že sa staneme rodinou rodín. Spravili sme si štatistiku: 75 percent párov, ktoré absolvujú náš kurz, ostane spolu, ich vzťah sa dokonca výrazne zlepší. Po kurzoch, ktoré robíme v Taliansku a vo Švajčiarsku, sa ukázalo, že až 75 percent párov ostane spolu, ich vzťah sa dokonca výrazne zlepší.

Aké problémy mávajú tieto páry?

Je to rôzne, bývajú tam vážne zranenia – zneužitia z detstva, psychologické patológie, násilie, nevery alebo závislosti – ako alkohol, drogy, hazard. Sú to teda páry, ktoré stoja pred rozvodom aj z vážnych dôvodov alebo už žijú oddelene aj viac rokov.

Naozaj sa však problémy tohto typu môžu z veľkej časti vyriešiť počas kurzu, hoci aj intenzívneho?

Niektorí nakročia k výraznej zmene už vďaka kurzu, u iných je to dlhý proces, preto ich musíme aj po kurze sprevádzať a ostať v osobnom kontakte. Niektorí majú napríklad sklon k depresiám a to sa nevyrieši za noc.

Potom je tu asi 5 percent párov a možno aj menej, ktoré žijú oddelene alebo sa dokonca rozišli až po kurze. Lebo kurz im napríklad pomohol pochopiť, že ich manželstvo bolo nulitné. Teda že neboli dodržané podmienky sviatostného manželstva. V týchto prípadoch sme pomohli, aby sa začal proces anulácie manželstva.

Určite však zažívate aj neúspechy.

Samozrejme. Po kurze sa rozišiel pár, ktorý začal svoje problémy riešiť už neskoro, teda po 30 rokoch manželstva. V určitom veku už naozaj človek len ťažko mení svoj život.

Čo robiť, aby manželstvo neskončilo v takejto hlbokej kríze?

Zamerať sa vždy na druhého a byť neustále otvorený pre diskusiu. Teda, keď sa jeden správa tak, že to druhého zraňuje, treba začať najprv od seba. Ježiš, ktorý bol najväčším psychológom, hovorí – predtým ako vidíš triesku v oku blížneho, v partnerovi, vyber najprv brvno zo svojho oka.

Teda prvým krokom je uvedomiť si vlastné chyby. A potom treba počúvať. Ale nie len tak naoko, počúvanie znamená hlboké prijatie druhého. Treba tiež začať milovať konkrétne a tiež hovoriť o svojich pocitoch: pozri, zranil si ma, som smutná, pretože sa stalo toto. Vyjadrením svojej emócie sa približujete k partnerovi.

Z kresťanského hľadiska je pochopiteľné bojovať za manželstvo, lebo kresťania veria v  nerozlučiteľnosť. Ale pre ostatných to môže od istej fázy krízy vyzerať nepochopiteľne. Podľa dnešnej logiky, keď niečo nefunguje, tak treba ísť ďalej a začať novú etapu života. Prečo sa podľa vás oplatí bojovať za manželstvo, ktoré už akoby skrachovalo?

Odpoviem obrazne. V Japonsku sa používa jedna stará technika reštaurovania rozbitých váz a porcelánu. My na Západe, keď rozbijeme vázu, tak ju jednoducho hodíme do koša. A keď k nej máme špeciálny vzťah, snažíme sa rozbitý črep zalepiť, ale potom ju otočíme tak, aby lepidlom opravenú puklinu nikto nevidel.

No táto japonská technika spočíva v tom, že rozbité kúsky vázy sa zlepia tmelom zo zlata. Vázy zreštaurované touto technikou sa potom umiestňujú na najviditeľnejších miestach, pretože majú zrazu vyššiu hodnotu.

My sme takto pochopili, že pár, ktorý si prejde krízou, je ako rozbitá váza, má oveľa hodnotnejší vzťah ako predtým.

A ešte viac, má svietiť ako svedectvo, že láska je terapeutická, môže uzdravovať. Samozrejme, vyžaduje si to námahu a odriekanie, ale s nádejou, že za tunelom prichádza svetlo. A keď nevidíme tmu, ako by sme rozlíšili svetlo? Vďaka tme rozlišujeme svetlo ešte intenzívnejšie. Teda sa to oplatí. Hovoríme to len preto, že sme si tým sami prešli.

Napokon, pracovali sme aj s pármi, kde napríklad jeden už prešiel rozvodom a založil si novú rodinu. A videli sme, že aj v tej novej rodine prichádza ku krízam. Preto u nich dochádzalo k pochybnostiam, či neurobili chybu, keď ukončili prvé manželstvo.

To nehovoríme, samozrejme, o prípadoch, kde dochádzalo k opätovnému násiliu alebo kde sú ťažké psychiatrické problémy. Ale inak platí, že každý vzťah možno zachrániť.

Predsa len, vaše kurzy sú inšpirované kresťanským pohľadom na človeka. Ako sa dá v takomto prostredí pomôcť ľuďom, ktorí nie sú veriaci?

Náš kurz je podložený aj odborne, máme zastúpenú psychologickú časť, ľudskú aj duchovnú. Lebo ani pre kresťanov dnes už nestačí opierať sa len o vieru, v zmysle, musíme chápať problémy z ľudskej stránky. Páry totiž potrebujú racionálny dôvod, prečo ostať spolu.

A ten hlavný dôvod u ľudí bez viery môže byť, že chcú nanovo objaviť perlu v tom druhom, do ktorého sa kedysi zamilovali. Pochopiť aj vlastnú zodpovednosť pri kríze, vyhrnúť si rukávy a urobiť všetko možné pre záchranu. Lebo aj keď sme s manželom zvládli začať nanovo, viera nám pomohla, ale len ona nestačila. Psychológia môže byť základom aj pre vieru a viera následne osvetľuje vedu.

Akú úlohu pri krízach zohrávajú deti?

(Úsmev.) Poviem to na našom príklade. Deti nám pri príležitosti 20. výročia našej svadby pripravili powerpoint, ktorý zakončili slovami, že pochopili, že láska manželov môže trvať navždy.

Videli to na našom príklade, boli predsa v puberte, keď sa nám manželstvo takmer rozpadlo. Ak deti uvidia, že manželia prekonajú veľkú krízu, dostanú obrovský dar pre vlastnú budúcnosť.

Zdroj: www.postoj.sk